eu4you

Robert Louise Stevenson, autor podivného prípadu nešťastníkov Jekylla a Hyda, písal o dualite človeka. Tu je reč o protichodných účinkoch peňazí, ktoré nie sú vo svojej podstate ani slovenské, ani európske. Možno, že to je práve časť problému v dešifrovaní pridanej hodnoty rozmanitých európskych fondov a ich uplatnenia na Slovensku.

Viac alebo menej medializovaná prax hovorí skôr o hodnote odobranej. Za všetky jedna, neviem či ilustračná, ale zato autentická skúsenosť slovenského podnikateľa:

„Je to vlastne veľmi jednoduché, ďalší úplne čerstvý, celkovo už tretí, prípad z tohto týždňa – utorok. Príde 30-ročný borec v obleku HUGO BOSS, nikdy ma nevidel, že je z agentúry, ktorá pomáha podnikateľom s projektmi EÚ fondov, našiel si nás podľa nejakého kľúča v obchodnom registri, čo je veľmi jednoduché, pretože takých firiem, čo niečo reálne vyrábajú a prípadne aj prosperujú je v bratislavskom regióne asi 5. Po úvodných zdvorilostiach pýta 2500 eur za vypracovanie projektu s platbou vopred a 15 % províziu za vybavenie súhlasu a schválenia projektu. Ten predchádzajúci pýtal 20 % ale na splátky. Prehlasuje, že je politicky nezávislý. Nasleduje vyhadzov z firmy.“

Príbehy ako tento a jeho variácie veľmi rýchlo prenikajú do kolektívneho vedomia ako doplnok nástenkových tendrov a nakoniec až do New York Times. Veľké sumy u nás aktivizujú korupčný mamon s istotou gravitačnej príťažlivosti, pozorovateľnej tak bolestne, ako povestný pád jablka na hlavu. Ani všetka hanba sveta, že niekde inde ľudia platia vyššie dane, aby v krajine, kde pravdepodobne nikdy neboli, mohli na škôlkach namontovať plastové okná, nikoho nefackuje.

Sú ale miesta s tabuľami s modrou vlajkou a špecifikáciou operačných programov, ktoré stále stoja za to. Len veľmi nereprezentatívne z víkendových výletov a slovenských dovoleniek:

Jedna z nich stojí pri vchode do botanickej záhrady v Banskej Štiavnici, kde za lešením presvitá vznešená novo-renesančná budova baníckej akadémie (inak prvej technickej univerzity na svete). Ďalšia vec v Štiavnici s modrou eurovlajkou bol malý odznak na klope tvídového saka staršieho pána. Jeho odpoveď na banálnu otázku turistov v informačnom centre sa rozvinula do úprimne entuziastickej 20-minútovej bilingválnej prednášky o histórii baníckeho a lesníckeho školstva v strednej Európe. Odbočil iba občas, keď si spomenul na tematický študentský vtip, alebo si robil posmech zo zákona o dvojitom občianstve.

Pokiaľ ide o jedinečnosť architektúry v rámci relatívne malého Slovenska sú okrem Štiavnice, vďačným priestorom Vysoké Tatry. Prekrásne vysokohorské vily, kostoly a sanatóriá. Minimálne na jednom z ich, pomenovanom po dr. Guhrovi, prebieha celková rekonštrukcia, vrátane renovácie prepracovaných masívnych drevených detailov na početných balkónoch. Rekonštrukcia je podľa povinnej vývesky financovaná z OP Zdravotníctvo.

O niečo južnejšie, na Gemeri, je toľko schátranej krásy až hrôza. Predná Hora, neďaleko Muráňa, skrýva okrem známeho liečebného zariadenia (pôvodne zamýšľané zimné sídlo bulharského cára Ferdinanda Coburga) aj šarmantný rekreačný areál v nádhernej prírode s ešte krajším nočným tichom. Žiadny prepych, do veľkej miery dýcha minulými časmi, ale majiteľom sa nedá uprieť snaha prežiť v tejto– ako miestni hovoria – hladovej doline. Na parkovisku pred hlavnou budovou je tiež osadená tabuľa. Za európske peniaze na podporu cestovného ruchu vystavali slušné wellnes centrum. „Eurofondy už nikdy v živote, to radšej pôžička z banky“, hovorí majiteľka pri small-talku po raňajkách. Administratívna nočná mora. Asi ako pán Hyde pre doktora Jekylla.